Libanonská metropola Bejrút je častým cieľom európskych transportov so zvieratmi. Dobytok musí prežiť útrapy cesty, ktorá trvá takmer 2 týždne.
					Na lodi bývá viac ako 700 ks dobytka, pričom kapacita je o 200 až 300 menej. Zvierata sú vyčerpané. Dlhý prevoz cez Európu a 6 - dňová morská
				 	cesta bola nesmierne náročná. Dobytok "vykladajú" z lodí cez rampu. Tá je však veľmi vysoko a preto z nej zvierata zoskakujú a padajú na šmykľavú 
					dlážku. Keď sa priestor naplní, zvieratá skáču po sebe. Všetko musí prebiehať čo najrýchlejšie, pretože denne privezú do Libanonu tisícky zvierat. 
					V roku 1993 vyložili len v Bejrúte 200 000 ks dobytka. 
					
					Prístavný veterinár tvrdí, že vačšina zvierat z krajín ako napr. Nemecko je v neutešenom stave.
					Keď sa preplnená loď vyprázdni, vnútri ostanú len zvieratá, ktoré cestu neprežili.  "Keď je kapacita lode 500 ks, tak by nám nemali posielať 700",
					sťažuje sa prístavný veterinár. Keď však na loď naložia viac zvierat, preprava je lacnejšia. Európska únia platí za každý kus dobytka 1000,-DM.  
					Mottom  európskych  vývozcov  je  "Export  za každú cenu! Zdóvodňujú to tým, že to prospieva európskym farmárom. Paradoxom však je, že do krajín 
					
					Európskej únie každoročne importujú tisícky kusů dobytka z východnej Európy. Cez Česko - Nemecký hraničný priechod Zinnwald previezli roku 1993 
					50.000 zvierat. Možno sú to tie isté zvieratá, ktoré musia opať prekonať dlhú cestu. Hovorí vodič kamiónu: "Spolu so závozníkom sme vyzdvihli 
					zásielku v Arnstadte a moj kolega tvrdil, že sú to tie isté zvieratá, čo pred 4 - 5 týždňami priviezol z Rakúska. My sme potom dobytok transportovali
 					z Nemecka do Talianska." Zvierata často lacno nakúpia vo východnej Európe. Označia ich ako chovný dobytok, na ktorý sa nevzťahuje daň. Tie isté 
					zvieratá exportujú neskor pre potravinársky priemysel. Takto sa vrecká "obchodnikov" naplňajú, je to však okrem iného vážny daňový únik, na ktorý 
					doplácajú daňoví poplatníci.
					
					Hovorca úradu pre daňový únik, Nemecko: "Tieto podvody sa začali objavovať eště pred otvorením hraníc s východ. Európou. Špekulanti sú často 
					členmi organizovaných skupín. Sú domyselní, vynáchadzaví a navzájom  si poskytujú  informácie. Vymýšľajú stále nové spósoby rýchleho zbohatnutia, 
					ktoré spósobujú stámiliónové škody. V takýchtoch prípadoch sú zvieratá pre nich výhodným prostriedkom dosiahnutie vysokých ziskov. Nemeckí 
					a rakúski ochranári sa rozhodli konať. Chcú zastaviť kruté transporty dobytka, ktoré zároveň okrádajú daňových poplatníkov. Rakúska vláda 
					ako prvá reagovala na protesty ochranársKYCH organizácií. Obmedzila dĺžku prevozu po rakúskych cestách na 6 hodín a 130 km. Aj v SRN schválili 
					nové prepravné nariadenia. Ministerstvo poľnohospodárstva je za ďalšie sprísnenie predpisov. Minister poľnohospodárstva Jochen Borchert: 
					"Predovšetkým by sa mal schváliť zákon, že zvieratá nemóžu byť prepravované dlhšie ako 8 hodín. Tento časový limit by znížil útrapy dlhej 
					cesty a medzi inými aj nesmierny psychický stres. 
					
					
					V Bruseli však  podobné nariadenia neplánujú schváliť. Aspoň nie v blízkej budúcnosti, 
					lebo krajiny na juhu Európy s tým nesúhlasia. "Medzi krajiny, ktoré mali proti spomenutým predpisom výhrady patria: Taliansko, Španielsko, 
					Francúzsko, Grécko a Portugalsko. To je prakticky polovica Európskej únie!" Informuje komisár EÚ pre poľnohospodárstvo René Steichen. Európská 
					komisia pre poľnohospodárstvo navrhuje, aby napájanie dobytka bolo zosúladené s povinnými prestávkami vodičov. Vodič kamiónu ide približne 
					rýchlosťou 120 km/hod. Na 60 hodinovej trase trvá najdlhšia prestávka 4 hodiny. Vodiči sú neustále pod časovým tlakom. Napr. Rakúská špedičná 
					firma Agraimpek zaplatí za každý uhynutý ks dobytka počas transportu 1250,- DM. Za 2-dňové meškanie transportu je až 18 000,- DM. 
					To sú vysoké sumy aj pre  úspešnú firmu. Vodiči jazdia rýchlo a bez prestávok, ale aj tak sa im často nepodarí harmonogram dodržať: 
					vodič firmy Agraimpek: "Trasu z Raše v Chorvátsku do Oderbergu na severu Nemecka sme mali prejsť za 1 deň. Potom sme sa mali za 2 dni dostať  
					cez Čechy, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko do Grécka. To bol náš harmonogram, čiže za 3 dni sme mali prejsť 4500 km!"
					
					Nedostatok času často vedie k zhoršeniu prepravných podmienok dobytka. Keď sa zvieratá vykladajú pomocou ťažného lana, často  si  pósobením   
					vlastnej  váhy  polámu predné nohy. Zvieratá majú zlomené panvové kĺby a pomliaždené nohy, ...  na loď ich aj napriek tomu naložia a ďalšie 
					dlhé transporty prežívajú v takomto stave. Podľa trhových pravidiel EÚ prepravca nemusí zaplatiť daň, ak dobytok prepraví živý a legálne ho 
					predá, čiže zvieratá nemusia byť zdravé, iba "živé". Mnohé zvieratá namáhavej cesty "ušetrili", sú zabité doslova rituálnym spósobom. 
					To znamená, že umierajú veľmi dlho a vo veľkých bolestiach: zviažu im predné aj zadné nohy a brutálne ich podrežú. Kým býk zahynie, prejde  
					niekoľko nekonečných minút ...
					
					
					Smrt na bežiacich pásoch je žiaľ na mnohých európskych bitúnkoch podobná. A to je trpký koniec o európskom transporte zvierat. 
					Jediným cieľom pre inteligentného človeka je zastavenie týchto krutostí. Východiskom pre zvieratá nie je zlepšenie podmienok pri preprave, 
					na ktorej konci ich tak či tak čeká brutálna smrť na bitúnku, ale ukončenie akéhokoľvek transportu a tým pádom aj nezmyselného obetovánia 
					nevinných zvierat potrav. priemyslu - našej skaženej spoločnosti! Staň sa vegetariánom!
					
 
					
Foto: CIFW, www. Factory Farming.com
 Protesters Animal Information Network Limited 
					
					nahoru